Zvieratá (učivá)
1. hodina
Ariana: Ahojte a vitajte. Toto je naša prvá hodina zvierat. Budeme sa tu učiť o jednotlivých zvieratách ako aj o magických a nemagických. Teraz sa naučíte niečo o dvoch magických zvieratách a to sú Jednorožce a Draky.
Jednorožce
Jednorožce sú bájne zvery podobné antilopám, či koňom, charakteristické sú svojím rohom vyrastajúcim z čela. Sú považované za zosobnenie dobra, čistoty a panenstva. Ich domovmi sú lesy severnej Európy, často sa však vyskytujú aj v Ázii. Jednorožce sú bylinožravce živia sa prevažne trávou a mladými listami. Dĺžka ich života nebola nikdy presne zistená, ale je známe že presahuje hranicu 1000 rokov. Mláďatá jednorožcov sú asi do druhého roku svojho života zlaté, potom strieborné a až v dospelosti biele. Od mala sú veľmi dobrými bežcami a hovorí sa, že je nemožné ich chytiť za živa. Jednorožce sú veľmi plaché a vo všeobecnosti sa vyhýbajú kontaktu s človekom. Roh jednorožca, krv a vlasy majú silnú čarovnú moc predovšetkým zachrániť telo a dušu.Vo všeobecnosti sa vyhýba kontaktu s človekom, ale skôr dovolí čarodejnici, aby sa k nemu priblížila, než čarodejníkovi a je taký vynikajúci bežec, že ho možno len veľmi ťažko chytiť.
Draky
Patria k jedným z najlepších pomocníkov pri mágii. Ak je človek ochotný venovať im čas a vynaložiť dostatočné úsilie, aby sa s nimi zoznámil, môžu sa stať dobrými priateľmi, silnými ochrancami a múdrymi učiteľmi.Tento pravdepodobne najznámejší čarovný zver patrí k tým, ktoré sa ukrývajú len veľmi ťažko. Samica je zvyčajne väčšia a agresívnejšia ako samec, hoci ani k jednému by sa okrem vysokokvalifikovaných a skúsených čarodejníkov nemal približovať nikto. Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy majú zázračné vlastnosti, ale dračie vajcia patria k nepredajným tovarom kategórie A.
Existuje desať plemien drakov a tým, že sa občas krížili, vznikali vzácne miešance.
ANTIPOD OPÁLOVOOKÝ
Antipod opálovooký pochádza z Nového Zélandu, no keď v rodisku prišiel o životný priestor, presťahoval sa do Austrálie. K zvláštnostiam tohto draka patrí, že žije v údoliach, nie v horách. Je stredne veľký (váži až tri tony) a je to vari najkrajší druh draka – telo mu pokrývajú perleťové šupiny, ktoré hrajú všetkými farbami, a nezvyčajné sú aj viacfarebné oči bez zreníc – podľa nich dostal meno. Antipod chrlí veľmi jasný ostrošarlátový, strašidelne pôsobiaci oheň, no napriek tomu ho v porovnaní s inými drakmi nepokladajú za veľmi agresívneho a pokiľ nie je hladný, zabíja iba zriedka. Jeho obľúbenou potravou sú ovce, i keď sú známe prípady, že napadol aj väčšiu korisť. Hromadné nivočenie kengúr v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa pripisovalo drakovi samotárovi – samcovi antipoda, ktorého dominantná samica vyhnala z domova. Vajcia antipoda sú svetlosivé a nevedomí muklovia si ich môžu pomýliť so skamenelinami.
ČÍNSKY OHNIVÁK
(známy aj ako leví drak)
Tento jediný orientálny drak má zvlášť pozoruhodný výzor. Je šarlátový, pokrytý hladkými šupinami, má tuponosú papuľu lemovanú zlatými bodcami a mimoriadne vypuklé oči. Meno ohnivák dostal vďaka tomu, že ak sa nahnevá, z nozdier sa mu vyvalia ohnivé oblaky v tvare hríbov. Váži dve až štyri tony, pričom samička je trochu väčšia ako samec. Škrupiny vajec sú ostrokarmínové so zlatými fľakmi a sú cenné, pretože sa využívajú v čínskej mágii. Ohnivák je agresívny, no svojich spolubratov znáša lepšie než ostatné druhy a niekedy je ochotný deliť sa o územie s dvoma ďalšímí. Živí sa takmer všetkými cicavcami, uprednostňuje však prasce a ľudí.
HERBIDSKÝ ČIERNY
Tento pôvodne britský drak je oveľa agresívnejší ako welšský druh. Jeden exemplár potrebuje územie až o rozlohe dvestošesťdesiat štvorcových kilometrov. Dosahuje dĺžku desať metrov, telo mu pokrývajú drsné šupiny, oči má jasnofialové a po celom chrbte sa mu tiahne nízky hrebeň ostrý ako žiletka. Má krídla ako netopier a na konci chvosta bodec v tvare šípu. Hebridský čierny sa živý prevažne zverinou, ale známe sú aj prípady, keď odvliekol veľké psy či dobytok. Za draky pochádzajúce z Hebríd tradične preberá zodpovednosť čarodejnícky rod MacFustyovcov, ktorí tu sídli už stáročia.
NÓRSKY OSTNÁČ
Nórsky ostnáč sa podobá chvostorožcovi skoro vo všetkom, len namiesto chvostových bodcov má na chrbte mimoriadne nápadný uhľovočierny hrebeň. Je výnimočne agresívny voči svojim súkmeňovcom a v súčasnosti patrí k najzriedkavejším druhom. Je o ňom známe, že útočí na väčšinu veľkých suchozemských cicavcov a čo je u drakov nezvyčajné, ostnáč sa živí aj vodnými tvormi. Podľa nepodloženej správy istý ostnáč odvliekol v roku 1802 z blízkosti nórskeho pobrežia mláďa veľryby. Vajcia ostnáča sú čierne a jeho mláďatá začínajú chrliť oheň skôr ako mladé iných druhov (už jedno – až trojmesačné).
PERUÁNSKY ZMIJOZUB
Je zo všetkých známych drakov najmenší, ale najrýchlejší letec. Meria necelých päť metrov, má hladké šupiny, je červenohnedý s čiernym hrebeňom. Rohy má krátke a zuby mimoriadne jedovaté. Zmijozub si rád pochutná na kozách a kravách, ale natoľko oblubuje ľudí, že Medzinárodná konfederencia čarodejníkov bola koncom devätnásteho storočia nútená vyslať skupinu exterminátorov, aby znížili počet týchto rýchlo sa množiacich drakov.
RUMUNSKÝ DLHOROŽEC
Dlhorožec má tmavozelené šupiny a dlhé, ligotavé zlaté rohy, na ktoré si korisť najprv nabodne a potom ju upečie. Tieto rohy, rozomleté na prášok, sa veľmi cenia ako prísady do elixírov. Rodisko dlhorožca je v súčasnosti najdôležitejšou dračou rezerváciou. Tu, priamo v ich prirodzenom prostredí, čarodejníci z celého sveta študujú spôsob života rozličných plemien. Dlhorožec bol objektom intenzívneho chovného programu, pretože počet jedincov tohto druhu v posledných rokoch výrazne poklesol, čo zapríčinil najmä obchod s jeho rohmi, ktoré v súčasnosti zaradili medzi predajný tovar kategórie B.
ŠVÉDSKY KRÁTKONOSÝ
Švédsky krátkonosý je príťažlivý striebristobelasý drak. Jeho koža je vyhľadávaná na výrobu ochranných rukavíc a chráničov. Plameň, ktorý chrlí z nozdier, je jasnomodrý a tkanivo z kosti zmení na popol za pár sekúnd. Krátkonosý má na konte menej ľudských obetí ako väčšina drakov, no to ani nie je jeho zásluha, pretože najradšej žije v divých a neobývaných horských oblastiach.
UHORSKÝ CHVOSOROŽEC
Tento údajne najnebezpečnejší zo všetkých druhov drakov má čierne šupiny a pripomína jaštericu. Má žlté oči, bronzové rohy a podobne sfarbené ostne, ktoré mu trčia z dlhého chvosta. Chvostorožcov oheň má najväčší dosah (až pätnásť metrov). Jeho vajcia farby cementu sa vyznačujú mimoriadne tvrdou škrupinou. Mláďatá sa z nej vysekávajú pomocou chvosta, na ktorom majú dobre vyvynuté ostne už pri narodení. Uhorský chvostorožec sa živí ovcami, kozami a vždy, keď je to možné aj ľuďmi.
UKRAJINSKÝ ŽELEZNOBRUCHÁČ
Tento najväčší druh draka dosahuje hmotnosť až šesť ton. Je tučný a lieta pomalšie akozmijozub alebo dlhorožec, no napriek tomu je mimoriadne nebezpečný, pretože pri pristávaní váľa obydlia. Šupiny má kovovosivé, oči tmavo zelené a pazúry mimoriadne dlhé a zlovestné. Odkedy jeden v roku 1799 odvliekol z Čierneho mora plachetnicu (našťastie prázdnu), ukrajinská čarodejnícka vláda zelenobrucháčov stále sleduje.
WELŠSKÝ ZELENÝ
Welšský zelený dobre splýva so sviežou trávou svojej domoviny, i keď hniezdi vo vyšších horách, kde bola preňho ustanovená rezervácia. Napriek ilfracombskému prípadu, patrí tento druh k najmenej problematickým drakom, pretože rovnako ako antipod opálovooký sa radšej živí ovcami a pokiaľ ho niekto nedráždi, vyhýba sa ľuďom. Welšský zelený sa vyznačuje ľahko rozpnoznatelným a napodiv melodickým revom. Oheň chrlí v tenkých prúdoch, znáša vajcia farby zeminy so zelenými fliačkami.
Zrazu zazvoní na koniec hodiny a Ariana hovorí: Na DÚ mi napíšte akú farbu srsti majú malé jednorožce po narodení a aké plemená drakov poznáš.Pripíš aj podľa teba stavbu tela draka.To v učive nie je ale vy to určite viete. Tak dovidenia, uvidíme sa nabudúce.
2.hodina
Ariana:Dobrý deň deti.Dúfam že ste sa na dnešnú hodinu tešili. Budeme sa učiť o zvláštnom tvorovi. Je to vták FÉNIX. Často sa objavuje napríklad v Gréckej mytológii, no my si teraz o ňom povieme viac.- a začala hovoriť:
Fénix
Stavba tela
Fénix má perie zlatočervenej farby, no nie je všetko rovnaké. Vyskytuje sa viac červená, no na bokoch tela prevláda zlátý až žltý odtieň. Nie sú všetky ani rovnako dlhé napríklad na chvoste sú dlhé aj jeden meter, no na hlave iba jeden centimeter. Rozpätie krídiel je dosť veľké, aby sa dokázal udržať vo vzduchu aj s takým dlhým a mohutným chvostom. Na hlave má malý chochol červeného odtieňu. Oči sú veľké a zvyčajne modré. Zobák má dlhý a špicatý, no nie je žltý alebo oranžový ako mávajú ostatné vtáky ale naberá zlatistý odtieň. Namiesto nosu má len malé štrbinky v zobáku, ktorými prijíma kyslík a vylučuje spätne oxid uhličitý. Jeho dýchacie cesty sú rovnaké ako majú všetky vtáky, no odlišuje sa od nich aj tráviacou sústavou. Namiesto dvoch žalúdkov má len jeden- žľaznatý žalúdok- ako majú ostatné živočíchy. Nohy sú malé a prispôsobené na rýchle behanie a hrabanie. Operenie na nohách zasahuje až po konce- presne ako majú dravce. Krídla majú pevnú kostru, na ktorej je tenká vrstva svaloviny.
Potrava
V rôznych bájkach sa často spomína, že Fénix sa neživý ničím. Že vraj žije len zo vzduchu a z rannej vlahy. No nie je to tak. Fénix sa živý popolom. Je to dosť neobvyklé ale prispôsobila sa tomu aj jeho stavba tela- čiže má len jeden žalúdok, lebo popol je drobný a nemusí sa drviť v svalnatom žalúdku, ale má len žľaznatý žalúdok v ktorom sa premieša so žalúdočnými šťavami a prechádza do čreva, kde sa trávi. Keby Fénix nejedol nič, ako si mnohí ľudia myslia, tak by neprežil, pretože to sa proste nedá žiť z ničoho. Pije vodu ako všetci ostatní. No je dosť vyberavý. Pije len rannú rosu, lebo inú vodu nechce. Preto každé ráno zavčas vstane, napije sa rosy, a to mu vydrží na celý deň.
Výskyt
Fénix žije len v horách a hlavne na vrcholkoch nejakej obrovskej hory. Má tam dokonalé prostredie- chlad, sneh, dážď- ktoré potrebuje k životu. No najviac obľubuje sopky. Vždy si spraví hniezdo na vrcholku nejakej sopky a keď je hladný, tak má popol rovno pod sebou. Keď sa chystá na nejaký veľký let dolu, tak si len urobí zásoby, postrká popol medzi perie a môže vyraziť. Vždy žije na svete len jeden Fénix, ktorý každý rok robí let dolu medzi ľudí. Keď je Fénix už starý, vzlietne dolu na nejaké horúce miesto, vyletí na najvyššiu palmu, urobí si tam hniezdo a čaká. Čaká na slnko. A keď sa ukáže, tak ho zapáli a vznikne z neho popol. Za chvíľku z popola vylezie malý červík, ktorý sa behom noci premení na Fénixa. Fénix sa dožíva maximálne 572 rokov.
Zazvoní a žiaci sa rozbehnú do všetkých častí triedy.Ariana: Ticho ešte sme neskončili. Na domácu úlohu mi napíšte aspoň jednu bájku, kde je Fénix( nech je aspoň na 15 riadkov) a napíšte aj ktorými hlavnými znakmi sa Fénix odlišuje od ostatných vtákov (nech je ich aspoň sedem) Toje všetko. Uvidíme sa nabudúce. Dovidenia.